Kontinuálny rozvoj profesionálnych spôsobilostí pomáhajúcej odborníčky/odborníka, ktoré dosahuje za pomoci supervízora/ky prostredníctvom reflexie vlastnej práce s klientom, podpory, pri využívaní rôznych supervíznych techník. Cieľom supervízie je zároveň prevencia, príp. eliminácia následkov syndrómu vyhorenia. Dôležitým momentom supervízie je optimalizovanie a overovanie si správnosti postupov, priestorom pre hľadanie alternatív v práci s klientmi a pre poskytovanie spätnej väzby. Supervízia svojimi intervenciami chráni klienta/klientov pred poškodením či zneužitím.
Formy supervízie:
• Individuálna supervízia – zameraná na profesionálne fungovanie a rozvoj konkrétneho odborníka/odborníčky. Základnými charakteristikami sú reflektujúci rozhovor medzi dvoma aktérmi (supervízor-supervidovaný), bezpečná atmosféra v kvalitnom medziľudskom, ale zároveň aj profesionálnom vzťahu a podnetné prostredie hľadajúce cesty v práci s klientmi.
• Skupinová supervízia – tak ako individuálna tvorí štruktúrovaný proces. Oproti individuálnej supervízii využíva potenciál skupinovej dynamiky. Pracovníkom poskytuje príležitosť diskutovať v skupine o svojich aktuálnych potrebách, zaseknutiach, prípadne konfliktoch v práci s klientmi, kolegami. Využíva množstvo pohľadov, vzájomnú podporu a spätnú väzbu. Taktiež pracuje so skupinovými technikami a modelovými situáciami.
Som registrovaná a akreditovaná v zozname supervízorov Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny a Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov v členskej základni Association of National Organisations for Supervision in Europe.